Trenčiansky hrad
Je to jeden zo slovenských hradov, ktorý reprezentuje významné kapitoly našej histórie. Najmä je hradom, ktorý svojou mohutnou a dominujúcou siluetou natoľko ovplyvňuje mesto, že bez neho si ho naozaj nemožno predstaviť. A navyše priamo v areáli hradu na úpätí hradného brala je prvá písomná zmienka z nášho územia - rímsky nápis s názvom lokality Laugaritio o víťazstve II. rímskej légie v roku 179.n.l. nad germánmi.
Trečiansky hrad vznikol na mieste hradiska, ktoré muselo byť opevnené a vybavené hradnými objektmi, lebo už v 11.storočí bol kráľovským strážnym hradom.
Z dnešných budov hradu najstaršiu časť postavili v rokoch 1260-1270, a to veľkú vežu a ohradný múr.
Roku 1275 bol trenčianskym županom Štefan Čák a slávu rodiny zapísal do histórie až jeho synovec Matúš Čák, ktorý sa roku 1296 stal palatínom a postupne sa aj násilím zmocnil rozsiahlych majetkov. Patrila mu veľká časť Slovenska ( z toho vzišiel romantický názov predstaviteľa slovenskej minulosti, panovníka "pána Váhu a Tatier"). V jeho dobe bol rozvoj hradov na takom stupni, že sa k menu Matúša Čáka viaže dostavba viacerých hradov (Topoľčianskeho, Beckovského, Lietavského a iných). Je teda prirodzené, že venoval pozornosť predovšetkým Trenčianskemu hradu.
Tu doplnil staršiu mohutnú štvorhrannú tehlovú vežu, prístupnú na prízemie len z prvého poschodia otvorom v klenbe s piatimi poschodiami, pospájanými úzkymi schodišťami v hrúbke múru. Ďalej postavil palác a kaplnku.
Po jeho smrti sa hradu zmocnil Karol Róbert. Vďaka svojej polohe nestratil hrad ani potom na dôležitosti. Za Karlovho nástupcu Ľudovíta hrad rozšírili novým palácom a opevnením. Stavby tohto obdobia zavŕšili za Žigmunda, keď hrad dostal nový palác. Pri Matúšovej veži postavili novú gotickú kaplnku, na hrade doplnili obranu novými vežami. V roku 1475 prichádza na hrad Štefan Zápoľský. A práve obdobie jeho panstva na Trenčianskom hrade je významnou etapou histórie hradu, lebo koniec 15. a začiatok 16. storočia boli obdobím jeho dôkladných prestavieb a doplnenia obranným systémom, takže hrad vo svojej podstate bol už dotvorený na dnešnú podobu. Prestavili a opravili Barborin palác. Pri Matúšovej veži postavili Letnú vežu a palác Zápoľských.
Už v prvých desaťročiach 16. storočia sa začalo s budovaním rozsiahleho opevnenia smerom k Brezine, odkial bol hrad delostreľbe najviac vystavený. Podstatnou zásadou obrany bolo čo najďalej odsunúť od jadra horného hradu útočné pozície nepriateľa. Základom opevnenia bol systém troch rovnobežných pásov, ktoré polkruhovite od Breziny obtáčali horný hrad. Pásy tvorili široký val spevnený na vonkajšej strane. Pred valom bol parkan a za ním dve priekopy uzavreté vysokými hradobnými múrmi. V strede vonkajšieho múru postavili samostatnú baštu s vlastnou priekopou, ponad ktorú viedli do nej padacie mostíky.
Neskôr sa zosilnil aj vstup do hradu na západnej strane vybudovaním predbránia. Aj ďalšie úpravy hradu pomohli ho opevniť. V opravných prácach sa pokračovalo nepravidelne, lebo majitelia hradu sa striedali. Keď sa stali pánmi hradu Illésházyovci (roku 1600), začalo sa s dôkladnejšou opravou hradných budov. Neskôr sa hradu zmocnili nemecké vojská. Pokus Illésházyovcov o opravu hradu po ich odchode prekazil obrovský požiar, ktorý roku 1790 zničil mesto i hrad.
Šťastím bolo, že aspoň časť budov sa z času na čas opravila najmä od polovice 19. storočia, keď začali prenikať myšlienky pamiatkovej údržby. K úplnej oprave a údržbe sa pristúpilo až po druhej svetovej vojne v roku 1956. Predchádzajúci hrad |
| Nasledujúci hrad |