Spišský hrad
Spišský hrad je objektom, bez ktorého by Spiš nebol Spišom. Je najväčším hradom v strednej Európe. Tróni nad krajinou tak dokonale, že nemožno ho nepovažovať za vládcu. Zo všetkých strán či zblízka alebo zdiaľky sa ukazuje jeho panoramatické zasadenie do krajiny.
Prvá zmienka je z roku 1209. Od roku 1221 mal hrad vybudované kamenné opevnenie, takže bol miestom, ktoré sa uchránilo počas tatárskeho vpádu roku 1241. O 10 rokov sa kráľovským povolením začal stavať na hrade románsky kamenný palác na severnom konci skalnej vyvýšeniny. Okrem stavieb ohradného múru a brán postavili pred rokom 1270 mohutnú okrúhlu útočistnú vežu, ktorá sa nahor zužuje a z ktorej ostalo prakticky dodnes skoro celé murivo. Prízemie veže malo klenbu a bolo prístupné len z prvého poschodia malým portálom, ktorým sa vstupovalo na úzke schodište v šírke hrubého múru do ostatných poschodí. Palác postavili z veľkých románskych kvádrov. Hoci rozloha tohto hradu nebola najmenšia, začali k nemu postupne pristavovať ďalšia predhradia.
Keď roku 1442 po obliehaní obsadilo hrad Jiskrovo vojsko, bolo treba hrad opraviť a vykopať priekopu.
Neskôr sa na hrad dostanú dve známe feudálne rodiny. V roku 1452 Thurzovci a potom roku 1460 Imrich Zápoľský. Zápoľskovci opevnili ostatok hradu a postavili neskorogotickú hradnú kaplnku. Po roku 1526 hrad obsadilo cisárske vojsko. Ferdinand I ho daroval svojmu veriteľovi Alexiovi Thurzovi. Za Thurzovcov sa na Spišskom hrade prestavovalo a modernizovalo.
Pred koncom 16. storočia postavili novú vstupnú bránu. Vytvorili dve zastavané strany nádvoria. V roku 1639 po vymretí Thurzovcov prichádzajú na Spišský hrad Csákyovci, ktorí ostali jeho poslednými majitelmi (až do roku 1945).
V roku 1780 vypukol na Spišskom hrade požiar.
| Nasledujúci hrad |