Zvolenský zámok
Bol postavený koncom 14. storočia v tesnej blízkosti mesta. Mal typ prenesený z prostredia talianskych miest. Mal tvar poschodovej budovy na obdĺžnikovom pôdoryse, ktorá uzatvárala pravidelné nádvorie.
Bol vybudovaný v rokoch 1370 - 1382 - gotický poľovnícky zámok. Zámok bol v rokoch 1440 - 1462 sídlom Jána Jiskru, a teda musel mať aj obvodové opevnenie. Po odchode Jána Jiskru sa stal kráľovským majetkom. Po krátkej dobe ho získal Ján Thurso, ktorý dal postaviť vonkajšie kamenné opevnenie, ktorého základom bola hranolová vstupná veža a štyri okrúhle bašty v ohradnom múre. Ďaľšiu prestavbu vyvolalo po roku 1548 turecké nebezpečenstvo. Zámok zvýšili o ďalšie poschodie. Na nárožiach umiestnili arkierové vežičky.
Ešte v čase tureckého pobytu roku 1636 sa Zvolenský zámok stáva majetkom Esterházyovcov, tí hľadeli získať majetky, kde sa dalo. Oni dali prestaviť kaplnku. V západnom krídle na poschodí vytvorili vo veľkej miestnosti kazetový drevený strop, do výplní ktorého umiestnili vyše 70 malieb rímskych cisárov.
Od roku 1805 nemal zámok vyriešené využitie. Striedali sa na ňom úrady, školy, kasárne. Po prvej svetovej vojne sa začal opravovať, pretože sa mal stať sídlom župy, ktorá vznikla v roku 1923, ale lešenie sa rozpadlo. V roku1944 sa Zvolenský zámok stal sídlom partizánov a o desaťročie sa dočkal dlhoročnej, ale predsa dokončenej generálnej pamiatkovej úpravy.
Dnes zámok tvorí mestu Zvolen vhodnú a pôsobivú dominantu. Zámok sa stal cieľom výprav návštevníkov, ktorí si tu môžu pozrieť vývin nášho výtvarného umenia, ale aj architektonický výzor zámku.
![]() |
| Nasledujúci zámok![]() |