Oravský zámok
Jednou z najmalebnejších a najzaujímavejších hradných stavieb na Slovensku je Oravský zámok. Jeho poloha a podoba v úzkom údolí Oravy na strmom skalnatom brale nad riekou Oravou sa zapisujú nezmazateľne do pamäti.
Zámok sa skladá z troch zreteľných častí - horného, stredného a dolného zámku. Najvyššia časť (citadela) je na strmom vápencovom skalnom brale 112 m nad hladinou rieky Oravy. Na hrade je celkove 88 miestností. Studňa je hlboká 91 m. Samotné hradné bralo je chráneným prírodným výtvorom. Do dnes sú dobre rozoznateľné tri obranné celky spojené hradobným systémom a baštami.
Strednú časť tvoria stredoveké stavby Korvínovho paláca a paláca Jána z Dubovej. Dolný zámok tvorí predovšetkým Thurzov palác, hradný kostol, v ktorom sú pochovaný niektorí príslušníci thurzovskej rodiny.
Historické údaje sa prvý raz zmieňujú o Oravskom zámku okolo roku 1267, keď sa spomína ako kráľovský majetok. V tomto storočí postavili najmä budovy najvyššej časti dnešného zámku z kameňa a dreva. Neskôr vznikli aj budovy stredného zámku.
Mená niektorých majiteľov zámku sa zachovali, po iných neostala ani zmienka. Medzi najstaršími boli magister Donč, Lampert a iní. Roku 1484 prešiel zámok do majetku rodiny Zápoľských a neskôr kapitána Mikuláša Kostku. V stavbe budov na zámku pokračoval začiatkom 16. storočia jeho ďalší majiteľ Ján z Dubovej. Roku 1556 získal zámok Fraňo Thurzo, ktorý začal stavať dolnú časť dnešného zámku. Udalosti nepokojného 17. storočia neobišli ani Oravu. Pre zámok sa stal osudným rok 1800. Vtedy skoro celý vyhorel a len vďaka tomu, že hneď pokryli hornú a strednú časť a dolnú upravili, dnes môžeme hovoriť o Oravskom zámku ako o jednom z najzachovalejších na Slovensku.
Oravský zámok bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
| Nasledujúci zámok |