Hymna
| Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú - zastavme ich bratia, veď sa ony stratia - Slováci ožijú. |
To Slovensko naše dosiaľ tvrdo spalo - ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo. |
| Už Slovensko vstáva, putá si strháva, hej, rodina milá - hodina odbila, žije matka sláva! |
Ešte jedle rastú na krivánskej strane. Kto jak Slovák cíti, nech sa šable chytí a medzi nás stane. |
Janko Matuška
| Kto za pravdu horí svätej obeti, kto za ľudstva právo život posvätí, kto nad krivdou biednych slzu vyroní: tomu moja pieseň slávou zazvoní. |
Kto si stojí slovu; čo priam zhŕkne svet, komu nad statočnosťou venca v nebi niet, koho dar nezvedie, hrozba neskloní: tomu moja pieseň slávou zazvoní. |
| Keď zahrmia delá, orol zaveje, za slobodu milú kto krv vyleje, pred ohnivým drakom kto vlasť zacloní: tomu moja pieseň slávou zazvoní. |
Pán Boh šlachetnosti nebo vystavil, večné on pre podlosť peklo podpálilô kto cíti pravdy božské zákony: tomu moja pieseň slávou zazvoní. |
Karol Kuzmány
| Hej, Slováci!, ešte naša slovenská reč žije, dokiaľ naše verné srdce za náš národ bije, žije, žije duch slovanský, bude žiť na veky, hrom a peklo! márne vaše proti nám sú vzteky! |
| Jazyka dar zveril nám Boh, Boh náš hromovládny, nesmie nám ho teda vyrvať na tom svete žiadny: i nechže je koľko ľudí, toľko čertov v svete, Boh je s nami, kto proti nám, toho parom zmetie. |
| I nechže sa aj nad nami hrozná búrka vznesie, skala puká, dub sa láme a zem nech sa trase: My stojíme stále pevne ako múry hradné - čierna zem pohltí toho, kto odstúpi zradne! |
Samo Tomášik
| Späť |