O Slovensku

Takmer jedenásťtisíc ráz by sme ho mohli položiť na zemský povrch a 200 ráz na Európu. Moderné lietadlo ho najdlhšou vzdušnou čiarou preletí za necelú polhodinu, šírka ani na jednom mieste nepresahuje dvesto a miestami nedosahuje ani sto kilometrov.
Malé, od morí vzdialené, od vekov ukryté pred studenými vetrami pod veľkým karpatským oblúkom. Stred Európy, významné riečne rozvodie, križovatka pozemných ciest. Neveľký kus zeme medzi Dunajom a Vysokými Tatrami - naša kolíska.
Príroda tu nazhromaždila veľa krás a bohatstiev. Na južnom a východnom Slovensku rovina rovná ako stôl. Smerom na sever sa pozvoľna začínajú dvíhať pohoria s utešenými dolinami plnými spevavej lietače, zveriny, vzácnych živočíchov a rastlín uchovaných z pradávnych dôb.
Na tatranských stráňach kamzíky, svište a orly. Doliny s bystrinami zurčiacej čistej vody, bublajúce pramene minerálnych a liečivých vôd. Jaskyne, priepasti, náhorné plošiny, rieky, úrodné polia, lúky, pastviny.
A na iných miestach dávne pohrebiská našich predkov so vzácnymi nálezmi, zrúcaniny hradov opradenými povesťami, rázovité dediny, staré mestá. A všade panorámy nových sídlisk a závodov.
Na tomto území sa po tisícročia odvíjali dejiny našich národov. Po tisícročia tu pracovali, bojovali, ničili a stavali generácie našich predchodcov. Niektorí tu našli nový domov, iní tadiaľto iba pustošivo prešli. Ale naši prapredkovia, ktorí sem prišli pred petnástimi storočiami, v ňom hlboko zapustili korene. Zrástli s jeho horami - dolami, s jeho vrchmi i nivami, s vetrami, vôňami, s oblohou i vzduchom, ktorý aj my dnes dýchame.
Tu sme doma.

Späť