Budatínsky zámok
Posledným väčším pravým prítokom Váhu, prv ako opustí Žilinskú kotlinu je Kysuca. Na tomto mieste zo severnej strany stojí na skalnatom základe ostrohu medzi oboma riekami aj dnes zachovaný, no stáročiami ťažko skúšaný Budatínsky zámok.
Zámok bol postavený v polovici 13. storočia. Okrúhla obytná veža mohla svojou výškou slúžiť aj ako pozoprovateľna a masívnosťou ako opevnené miesto pre stráže. Do veže sa vstupovalo na úrovni prvého poschodia a odtiľto vyššie viedlo točené scodište v hrúbke múru. Začiatkom 14. storočia zaujal Budatín Matúš Čák.
V prvej tretine 14. storočia sa predpokladá doplnenie priestoru okolo veže obvodným múrom. Do takto vzniknutého nádvoria sa vstupovalo rampou a padacím mostom.
Od roku 1336 bol celé storočie kráľovským majetkom. Roku 1436 ho Žigmund daroval Jurajovi z Hatného. Za ním nasledoval Gašpar Suňog, obľúbenec Mateja Korvína, ktorý so synom Mikulášom dostal Budatín roku 1487. Táto rodina ostala dlho spätá s Budatínskym zámkom. Nové stavebné zmeny sa uskutočnili v prvej polovici 17. storočia, keď sa doplňovalo opevnenie s priekopou. V roku 1745 sa pristavila kaplnka. Požiar roku 1849 zničil zámok tak, že sa stal zrúcaninou. V roku 1870 ho zreštaurovali a ubytovali v ňom vojsko. Zámok sa znovu staval po roku 1918.
Dnes je v ňom Považské múzeum a galéria.
|
