Bratislavský hrad
Historické korene či stopy po človeku v areáli dnešného hradu siahajú do dávnoveku viac ako 4000 rokov späť. Archeologický výskum Bratislavského hradu potvrdil existenciu slovanského hradiska a odkryl zvyšky murovaných stavieb a opevnenia z dreva a zeme.
Najstaršou stavbou v priestore hradnej akropoly bola murovaná bazilika z poslednej tretiny 9. storočia, z ktorej sa zachovali časti pilierov a obvodného múru z opracovaných kameňov i tehál s kolkami rímskej XIV. légie. Zánik tejto baziliky sa predpokladá v 10. storočí. Cez jej zrúcaninu a pohrebisko postavili opevnenie, ale začiatkom 11. storočia na základoch pôvodnej stavby postavili novú budovu kostola. Hrad vtedy musel mať silnejšie opevnenie, lebo sa počas tatárskeho vpádu roku 1241 ubránil. V roku 1245 postavili jobagióni Bratislavskému hradu mohutnú obytnú vežu na najvyššom mieste kopca. V prvej polovici 15. storočia sa hrad dostal do pozornosti Žigmunda Lucemburského počas výprav husitských vojsk na Slovensko. Od roku 1430 sa začína stavba nového gotického paláca a dvoch vstupných veží južného opevnenia. Žigmund zomrel roku 1437 a hrad asi po jeho smrti nedostavali. Pozostával z hradného paláca v strede slovanského hradiska a mal podobu nepravidelného štvoruholníka. Celý hradný areál opevnili múrom, v ktorom boli na východnej a severnej strane dve delové bašty. Ďalšie osudy hradu vyše 100 rokov nezaznamenávajú podstatnejšie stavebné zmeny.
Potom bol hrad v rukách Hunyadiovcov. Okolo roku 1552 sa začína prestavba hradu, ktorý na návrh Ferdinanda I. sa mal zmeniť na renesančný opevnený objekt. Pozmenili sa aj interiéry miestností novými stropmi s bohatou pozlátenou štukovou a freskovou výzdobou.
Od roku 1542 sa na hrade konali aj zasadnutia uhorského snemu. Spolu s presunom ostatných významných štátnych orgánov začala Bratislava odbobie hlavného mesta Uhorska. Spomínaná stavebná akcia však nebola poslednou renesančnou prestavbou hradu. V roku 1598 dostal hradné panstvo Mikuláš Pálffy, známy z bojov proti Turkom.
Roku 1608 uložili do starej nárožnej veže hradu uhorské korunovačné klenoty. Neskôr sa na žiadosť Pálffyho uskutočnila ďalšia prestavba. Zvýšili palác o jedno poschodie a na nárožiach umiestnili štyri ranobarokové veže (namiesto dvoch gotických). Posledná a najväčšia prestavba, ktorá mala zmeniť goticko-renesančný charakter hradu, plánovala sa v dlhých prípravných prácach v rokoch 1750-1760 na popud cisárovnej Márie Terézie. Zmenilo sa južné priečelie i interiéry. Pri východnom priečelí paláca pristavali nový palác - Tereziánum. Z miestností sa stali prevažne reprezentačné a spoločenské priestory. Na západ od paláca postavili trojkrídlovú budovu s obydliami služobníctva a zamestnancov, hradnou kuchyňou.
Tento zlatý vek sa končí smrťou Márie Terézie.
začiatkom 19. storočia sa na hrad dostávajú vojaci, ktorým prakticky patrí areál až do polovice 20. storočia. Z hradného paláca prerobené kasárne však dlho nepoužívali. V roku 1811 vznikol v jazdiarni požiar a zmenil stavbu, na ktorej sa vykonalo toľko prác a úprav na pohorenisko, ktoré skoro 150 rokov sa postupne menilo na zrúcaniny, ba až zásobáreň stavebného materiálu. Z hradu sa stala pre Bratislavu iba typická podoba obráteného stola.
Roky záchrany pre hrad prišli až po roku 1953. O kultúrnom využití zrekonštruovaného hradného paláca nebolo pochýb. Po skončení hlavných prác sa stal sídlom Slovenskej národnej rady. Nakoniec sa parkove upravili všetky priestranstvá.
Od 30.októbra 1968 veje nad Bratislavským hradom prezidentská zástava.
Obyvatelia Bratislavy i jej návštevníci si rýchlo zvykli na obnovený hrad.
Pohľad z Bratislavského hradu
 Predchádzajúci hrad |
| Nasledujúci hrad |