Beckovský hrad
Dolné Považie uzaviera smerom na sever dvojica hradov - v Beckove a v Trenčíne. Nimi vrcholí zaujímavá a pestrá skupina niekdajších pohraničných hradov, ktoré v 13. storočí mali zabezpečovať na západe hranicu Uhorska. Oba sú výrazné svojou polohou i vonkajším vzhľadom.
Beckovský hrad je akoby prednou baštou Trenčína a jeho história sa viaže podobne ako v Trenčíne k jednej z najvýznamnejších šlachtických rodín 15. storočia - Stiborovcom, kým trenčín má svojho "pána Váhu a Tatier" - Matúša Čáka.
Hrad stojí na skalnatom brale tesne pod západnými svahmi Považského Inovca. Za Matúša Čáka sa postavili dve hlavné časti hradu - veža a palác. Táto stavebná činnosť bola veľmi aktívna, lebo okrem Trenčianskeho hradu ako jeho sídla postavili vtedy na jeho panstve nejeden hrad. Koncom 14. storočia sa stal držiteľom mnohých hradov na západnom Slovensku reprezentant jedného z najmocnejších vtedajších šľachtických rodov - Stiborovcov - Stibor. Za služby, ktoré preukazoval Žigmundovi Lucemburskému, dostal od neho mnoho hradov. Z nich bol už od roku 1388 jeho sídlom práve Beckovský hrad. Okolo roku 1410 ho podstatne prestaval. Vrcholom prestavieb bola hradná kaplnka, z ktorej dodnes stoja obvodné múry. Klenba kaplnky bola sieťová sa zvláštnym nesymetrickým obrazom.
V špaletách okien ostali zvyšky neskorogotických a renesančných malieb. Hrad bol ešte v 16. storočí zosilnený novým opevnením a baštou>.
Roku 1599 ho Turci pri výprave na Považie bezvýsledne dobýjali. Po období stavovských povstaní aj Beckovský hrad stihol požiar (1729). Po ňom postupne pustol. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou.
 Predchádzajúci hrad |
| Nasledujúci hrad |