Obec vznikla v r. 1972 zlúčením Veľkých Stankoviec, Malých Stankoviec, Sedličnej a Rozvádz. Malé Stankovce a Veľké Stankovce sa po prvýkrát spomínajú v r. 1345 ako Stanuk, r. 1410 ako Parva Stanuk. Obyvateľstvo sa živilo poľnohospodárstvom, chovom dobytka a obchodom s drevom a drevenými výrobkami. V Malých Stankovciach boli v 19. st. dve pálenice a výroba čiernej potaše, vo Veľkých Stankovciach píla. Vo Veľkých Stankovciach bola v 14. st. prvá kresťanská fara, spoločná pre široké okolie. Na konci 16. storočia prijalo obyvateľstvo reformáciu, v tej dobe bola pri fare i škola. Obec Rozvadze sa po prvýkrát spomína v r. 1212 ako "terra Razovag" Bola to poľnohospodárska obec, v stredoveku vo vlastníctve pezinských a svätojurských grófov, neskôr pričlenená k trenčianskemu panstvu. Obec Sedličná sa po prvýkrát spomína v r. 1403 ako Sedlisna. Poľnohospodárska dedina, patrila viacerým majiteľom. V 16. st. tu boli 2 mlyny. V Sedličnej sa v roku 1766 narodil Ján Lipský, významná osobnosť v Uhorsku. Vytvoril úžasné a dlho neprekonané dielo - Generálnu mapu Uhorska, pozostávajúcu z 12 listov. K mape r. 1808 pripojil Reportium - register, ktorý obsahoval 33 000 hesiel vo viacerých jazykoch. Vydal aj mapu Budína a iných miest. Jeho hrob bol v r. 1991 upravený v obci. Ďalším chýrnym rodákom bol organár Ján Pevný (1836 -1883) z Rozvádz. V obci pôsobil Adam Podhradský - kňaz a ľudový liečiteľ, Pavel Čendekovič - farár a ľudový liečiteľ, ako učiteľ Karol Rízner, Ján Branislav Mičátek - národovec, Pavel Mikulik - učiteľ a národovec, Štefan Križan - farár, národovec, literát a Michal Kišš - národný buditeľ a básnik.

   V roku 1994 sa dominantou Trenčianských Stankoviec stal novodokončený katolícky kostol postavený v modernom slohu

   V Malých Stankovciach je evanjelický kostol a.v. klasicistický, tolerančný, postavený v r. 1784 -1790. Je to jednoloďový priestor so zaklenutými pruskými klenbami. Stĺpový oltár s obrazom Zmŕtvychvstania. Organ z konca 19. st.