nformácie | ||
T | hDr. A. Rudnay | |
atolícky kostol | ||
![]() |
Názov:
|
Považany
|
Druh:
|
obec
|
Doložené v roku: |
1960
|
Počet obyvateľov: |
1228
|
Výmera (ha): |
404
|
Nadmorská výška: |
179
m n. m.
|
Okres: |
Nové
Mesto nad Váhom
|
Kraj: |
Trenčiansky
|
Časti obce / mestské časti: | |
Kríž nad Váhom, Mošovce, Vieska | |
Doručovacia pošta: | |
91626, Považany | |
Tlf. predvoľba: |
0834
|
Považany |
Obec leží pri Váhu 5 km južne od Nového Mesta nad Váhom. Vznikla r. 1960 zlúčením Mošoviec, Svätého Križa a Viesky nad Váhom. Prvá písomná zmienka je o Mošovciach a pochádza z roku 1263. O Sv. Kríži je prvá písomná zmienka z r. 1297. Podľa povesti obec Sv. Kríž založili Konštantín a Metod, keď sa vracali so svojim sprievodom z Velehradu do Nitry. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom. V 19. st. tu boli 3 mlyny v Mošovciach a 3 vo Vieske.
|
ThDr. Alexander Rudnay |
V Považanoch sa narodil významný predstaviteľ národného obrodenia - ThDr. Alexander Rudnay (1760 - 1831). Bol členom Bernolákovho Slovenského učeného tovarišstva. Svojim vplyvom a hmotnou podporou umožnil vydanie Bernolákovho päťjazyčného "Slowára". Alexander Rudnay po vyštudovaní za kňaza pôsobil na viacerých farnostiach. Od roku 1785 zaznamenal rýchly úradný postup. V roku 1805 bol menovaný za ostrihomského kanonika, potom bol sedmohradský biskup, r. 1819 bol menovaný Ostrihomským arcibiskupom. Tu sa zaslúžil o výstavbu baziliky, na ktorú osobne venoval 1 200 000 zlatých. V roku 1822 bol menovaný kardinálom. V tejto funkcii menoval 28.9.1830 Ferdinanda V. za uhorského kráľa. Zomrel r. 1831. Počas celého pôsobenia podporoval národné obrodenie na Slovensku, jeho životným krédom bol jeho výrok: "Slovák bol som, Slovák som a keď by som sedel aj na prestole sv. Petra apoštola - Slovák budem!". Na rodnom dome pamätná tabuľa.
|
Katolícky kostol Povýšenia sv. Kríža |
Katolícky kostol Povýšenia sv. Kríža je empírový, postavený r. 1830 na mieste starého kostola, spomínaného r. 1297, resp. 1560. Výmaľba kostola je od F. Baslera z r. 1859. Nástenné maľby doplnili r. 1943 F. Pap a E. Petrikovič z Piešťan. |