tavebné a kultúrne
pamiatky

Nové Mesto nad Váhom kedysi

   Nachádza sa na severnom výbežku Trnavskej tabule v mieste, kde končia Malé Karpaty. Na území mesta bolí objavené početné archeologické nálezy, ktoré dokladujú dávne osídlenie lokality. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1253, kedy kráľ Belo IV. dal obci slobodu mešťanov iných miest. V roku 1263 sa obec dostala dočasne do držby benediktinskeho kláštora na Pannónskej hore. V rokoch 1388 až 1550 bola súčasťou beckovského panstva. V roku 1550 bolo privilégium kráľa Ferdinanda I. vyňaté z beckovského panstva a dostalo aj hospodárske výhody -míľové právo, mlyny, 4 výročné jarmoky, rozšírenie počtu jarmokov v r. 1576 a 1638. V r. 1632 bolo obnovené aj prepošstvo. V 18. storočí vzniklo viacero cechov, v r. 1753 tu pracovalo 220 remeselníkov. V 19. storočí boli v mestečku založené pálenice, továreň na spracovanie koží, mydla, podkovy, detské kočíky, tehelňa, viaceré mlyny a tlačiareň.

Michal Chrástek (1825 -1900), literárny historik a tajomník Matice slovenskej, Ján Hrušovský (1892 -1975), spisovateľ a novinár, Igor Hrušovský (1879-1937), politik a publicista. Juraj Krén (1925-1969), akademický maliar, Peter Matejka (1913 - 1972), maliar a pedagóg, Anicka Jurkovičová - prvá slovenská herečka, Š. Hrušovský, P.P. Roy, T. Vichta, J. Garaj.

Ondrej Plachý (1755 - 1810), publicista, Ľudmila Podjavorinská (1872 - 1951), spisovateľka, Ľudovít Rizner (1843 -1913), bibliograf a spisovateľ, Dominik Štubňa Zámostský (1905 - 1970), básnik a spisovateľ, Samuel Jurkovič (1796 -1873), národný a kultúrny pracovník, J. Jesenský, E. Čepčeková, R. Markovič.

  Kostol Narodenia Panny Márie, katolícky farský, neskôr prepostský, je s románskym jadrom, gotickou prestavbou a barokovou úpravou. Bol postavený v polovici 13. storočia, z 1. stavebnej epochy sa zachovala len spodná časť veže. V r. 1414 - 1423 bol vybudovaný nový gotický centrálny kostol, ku ktorému bola začiatkom 16. storočia pristavaná sakristia. V r. 1667 o 1675 bola prestavaná gotická loď na barokové trojlodie. Ďalšie prístavby a nadstavba veže so zastrešeniami sa uskutočnil v polovici 18. storočia. Kostol koncom 19. storočia reštauroval arch. J. Lippert. Vnútorné zariadenie kostola pochádza z čias prestavby kostola (2. polovica 17. storočia). Hlavný oltár je barokový z r. 1672 s dvojetážovou stĺpovou architektúrou. Kostol je považovaný za najkrajší na Považí.

  Budova prepoststva sa nachádza pri farskom kostole. Pôvodne bola gotická, v r. 1663 -1694 bola barokovo úplne prestavaná. Jedná sa o dvojpodlažnú trojkridlovú budovu so samostatnou kaplnkou. Priestor jedálne má strop pokrytý bohatou štukovou výzdobou rastlinných motívov. V miestnostiach 1. poschodia je 13 obrazov s podobizňami novomestských prepostov zo 17. až 20. storočia. Kaplnka v budove prepoštstva tvorí uzavretý priestor s bohato zdobenou klenbou a nástennými maľbami z roku 1692. Oltár je barokový z konca 17. storočia.

  Evanjelický kostol a.v. bol postavený v r. 1787akotolerančný, bez veže. Pri úprave kostola v r. 1928 bola postavená veža moderných tvarov podľa projektu arch. J. Merganca.

  Kaplnka sv. Ondreja apošt. je baroková, bola postavená začiatkom 18. storočia ako súčasť bývalého chudobinca spomínaného v r. 1647. Poniže sa nachádza Kaplnka Šašt. Panny Márie.

  Morový stĺp na námestí je z r. 1696. Je barokový, kamenný, so sochou Madony na vysokom stĺpe. Kaštieľ v Mnešiciach je pôvodne ranobarokový objekt, postavený v 2. polovici 17. storočia. Prestavaný bol v 18. storočí, posledná adaptácia v 20. storočí. Je to dvojpodlažná, trojkrídlová budova.

  Meštianske domy na námestí sú renesančné zo 16. - 17. storočia, niektoré s gotickými jadrami. Najhodnotnejší je dom c. 9 - palác Ghillanýinvcov, pôvodne barokový šľachtický palác s vysokým štítom a množstvom ríms. V budove je umiestnené Podjavorinské vlastivedné múzeum. Hodnotná je i budova súčasného Mestského úradu. Budova dnešnej pobočky VÚB bola postavená v r. 1904 podľa projektu arch. J. Merganca.

  Prícestná kaplnka sv. Rócha sa nachádza pri čachtickej ceste. Je baroková, zo začiatku 18. storočia, prvý raz sa spomína vr.1721.

  Zelená voda sa nachádza vo vzdialenosti 2 km východne od Nového Mesta nad Váhom. Jedná sa o sústavu umelých jazier a vážin, napájaných infiltrovanou vážskou vodou. Vytvára vynikajúce podmienky pre kúpanie, vodné športy, cyklotunstiku, ako i pešiu turistiku.

  Turecký vrch je štátna prírodná rezervácia v katastri Mnešíc - časti Nového Mesta nad Váhom. Bola vyhlásená v roku 1962 na výmere 11,7 ha. Jedna sa o skalné bezlesie s ochranou teplomilných rastlín a živočíchov.

  Vodná turistika - dokonalé podmienky poskytuje rekreačné stredisko Zelená voda

  Pešia turistika - pre svoju polohu mesto umožňuje východiská na výlety do oblasti Malých Karpát, Považského Inovca ako i doliny Váhu. Po žltej značke - chodníku Rudolfa Drozda, sa možno dostať za 3 hodiny na malebný Čachtický hrad. Pokračovaním tejto značky zo železničnej sanice sa dostaneme za pol hodinu do rekreačného strediska Zelená voda, z neho za ďalšiu hodinku popri čarokrásnych zákutiach Váhu pod zrúcaniny majestátneho Beckovského hradu.

  Cykloturistika - Nové Mesto nad Váhom je ideálnym východiskom pre krátke cyklovýlety, ako i dlhšie cykloputovania. Ideálne výlety vedú popri Váhu po Vážskej cyklomagistrále.