Ako duchovné a liturgické centrum si držia prvenstvo Haluzice, pretože tu bol zrejme už ku koncu XIII., najneskôr začiatkom XIV. storočia spomínaný kostol Všetkých svätých, ktorý vybudovali benediktíni. Prvý písomný doklad o obci Haluzice je z r. 1398, ale tamojšia fara sa v písomných dokladoch spomína už v r. 1310 a 1332. Kostoly slúžili aj ako útočište pred nájazdmi rôznych votrelcov. V r. 1241 drancovali a plienili okolité dediny a mestá Tatárske hordy. Bolo teda celkom samozrejmé budovať opevnené kostoly, ako pasívnu ochranu holých životov na najdostupnejšom mieste pre všetkých obyvateľov širokého okolia, ale nedostupnom zo strany očakávaného vpádu votrelca. Haluzický kostol bol postupne niekoľkokrát prestavovaný ako pevnosť. Okolo roku 1435 ho opevňovali a v podstate premenili na prednú stráž Trenčianskeho hradu husiti. Autori stručného turistického sprievodcu Bošácka dolina citujú nitrianskeho kanonika Czeizela, ktorý na základe dokumentov hovorí o jestvovaní kostola už v r. 1299. Dnes je z tohoto kostola iba dobre zakonzervovaná zrúcanina.