Na mieste, kde sa považský výbežok Podunajskej nížiny stretáva s pohorím Malých Karpát, z jednej strany obklopená vrchmi, z druhej strany otvárajúca sa na úrodné roviny, leží obec Čachtice. V malebnom okolí obce sa nachádzajú vzácne prírodné výtvory ako Čachtický kras s jaskyňami, ponornými potokmi a vyvieračkami, Čachtická lesostep a Čachtická tiesňava. Čachtický hradný vrch je štátnou prírodnou rezerváciou. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1248. Osídlenie oblasti je však omnoho staršie. Ako ukazujú archeologické nálezy, človek tu žil už v roku 30 000 pred n. I. Neďaleká lokalita pri Moravanoch (nález Moravanskej Venuše) má priamu náväznosť na náleziská "stanice lovcov mamutov" v obci. Čachtice pôvodne patrili pod Nitrianske vojvodstvo. Hrad postavili v polovici 13. stor. ako vojenskú pevnosť a prvé zmienky o jeho nedobytnosti sú už z roku 1276. V tomto období hrad patril rodu Ctiborovcov, ktorí dali postaviť v roku 1390 i miestny kostol. Čachtice sa stali kráľovským mestom a boli sídlom panstva, pod ktoré v 17. stor. patrilo už 17 dedín. Od 14. stor. panstvo často menilo majiteľov. Rod Orságovcov vydal nariadenie o pestovaní viniča, čím začal v oblasti rozvoj vinohradníctva. Hrad i obec sa stali povestnými hlavne sadistickými výčinmi čachtickej panej Alžbety Bátoryovej, manželky Františka Nádašdyho I., ktorá umučila mnoho mladých dievčat. V roku 1611 bola za svoje zločiny odsúdená. Vďaka príbuzenskému vzťahu s palatínom Turzom však zomrela nepotrestaná na Čachtickom hrade v roku 1614. V roku 1708 hrad dobyli a podpálili vojská Františka Rákocziho a odvtedy pustol. Na čachtickej fare sa 10. 8. 1847 uskutočnilo stretnutie spolku Tatrín, ktoré viedol najväčší slovenský národovec Ľ. Štúr, na ktorom sa rozhodlo o prijati stredoslovenského nárečia za spisovný jazyk. Na pamiatku tejto udalosti je na fare pamätná tabuľa, odhalená v roku 1933 a v pamätný deň sa každoročne koná slávnosť k výročiu uzákonenia spisovnej slovenčiny. Čachtice dnes majú asi 3 770 obyvateľov, z ktorých väčšina je zamestnaná v Novom Meste nad Váhom a v Starej Turej, malá časť pracuje aj v miestnom poľnohospodárskom družstve a kameňolome. V obci sa nachádza renesančný kaštieľ z roku 1668. V kaštieli je múzeum, v ktorom návštevníci dostanú podrobné informácie s odborným výkladom. Sú tu exponáty z obdobia prvého osídlenia územia, z histórie hradu a obce, ako aj informácie o komplexe jaskýň nachádzajúcich sa v chotári obce. Múzeum je v prevádzke v mesiacoch máj-október, denne od 9.00 do 17.00 (8 0834/87188). V kaštieli je ďalej návštevníkom k dispozícii reštaurácia a kaviareň. Okolie obce so svojou malebnou prírodou ponúka množstvo atraktívnych značkovaných turistických trás pre nenáročnú turistiku. Medzi najzaujímavejšie patria výlety na Čachtický hrad a na Plešivec, najvyšší vrch miestneho výbežku Malých Karpát.

   Čachtický hradný vrch bol obývaný už v praveku. Svedčia o tom početné nálezy rôznych predmetov z bronzu, železa a črepov z nádob, vykopaných na hradných nádvoriach pri rôznych prácach alebo pozbieraných v blízkosti hradu. Staviteľom hradu bol Kazimír z rodu Huntpazmán. Otakar II. pri dobýjaní hrad veľmi poškodil, lebo sa uvádza, že odvtedy ho nestihli väčšie pohromy. Z paláca však zostali len trosky muriva. Pod vežou bolo väzenie a niektoré sklady potravín. Na severnej strane sú pozostatky opevnenia pri kaplnke. Na západnej strane sú pozostatky obranných múrov, ktoré boli v neskoršom období nadstavované. Vstup do hradu bol orientovaný na západnú stranu. Mal padací most, po ktorom zostali na múre konzoly. Pred vstupom bola priekopa. Neskôr, pravdepodobne za panstva Ctibora I., prikročili k prestavbe jestvujúceho pôvodného hradu a rozšíreniu o veľké renesančné nádvorie s gotickou kaplnkou, hospodárskymi budovami, dielňami a tunelovitým vchodom. Panovníci, aj Ctiborovci, dôsledne dbali o to, aby hrad bol pevnosťou, ktorá odolá náporom všetkých nepriateľov. Keď kráľ Žigmund daroval hradné panstvo v roku 1436 Michalovi Orsagovi de Gut, tento rod sa tiež staral o hrad a jeho vybavenie. Keďže bol v jeho rukách 130 rokov, zanechal na ňom stopy v podobe ďalších úprav. Keď posledný príslušník rodu Orságovcov - Krištof Orság zomrel bez potomkov, pripadlo hradné panstvo kráľovi Maximilianovi I., ktorý ho dal v roku 1569 do zálohu Uršule Kanižajovej. Jej syn František I. hradné panstvo od panovníka odkúpil v roku 1602. Po jeho smrti v roku 1604 zdedila panstvo manželka Alžbeta Bátoriová. Nádašdyovci sa zo začiatku udržiavania hradu veľmi nevenovali. Mužskí príslušníci rodu sa viac zdržiavali na svojich majetkoch na juhu a keď prišli do Čachtíc, oveľa lepšie im svojou útulnosťou vyhovoval priestranný kaštieľ v mestečku. Pri delení panstva medzi Nádašdyovcov a Drugetovcov v roku 1617 bol hrad už pomerne málo používaný a udržiavaný. Obe strany sa preto dohodli, že hrad spoločne opravia. Keď v roku 1663 prepadli Turci Považie, uvedomil si František Nádašdy II. výhodu mať po ruke bezpečný hrad ako útulok v prípade potreby a dal príkaz na jeho opravy. A tak v rokoch 1664 - 1670 sa tu striedali rôzni remeselníci. Napriek opevňovaniu hradu aj pristavovaním ďalších oporných múrov, vývoj vojenskej techniky napredoval tak, že streľbe z ťažkých kanónov nemohli dlho odolávať žiadne múry. A tak, keď v roku 1708 prišli pod hrad vojská Františka Rákociho II., sústredenou paľbou rozbili časť hradného opevnenia a za tri dni hrad dobyli. Bránila ho iba 50-členná posádka. Pri dobýjaní hrad vyhorel, a to bol začiatok jeho konca. Viac ho nik neopravoval. Niekoľko desiatok rokov ešte slúžil ako väznica a vtedy si podľa potreby núdzovo opravili strážnici poškodenú strechu. Ešte raz hrad vyhorel v roku 1799, to už bol opustený. V každom smere má trvalú hodnotu, ktorú treba zachrániť! Pokusy o záchranu hradu boli už v minulom storočí. Majitelia Však nemali záujem investovať, chceli na hrade zarobiť. V roku 1992 dostal sa hrad do zoznamu kultúrnych pamiatok, ktoré potrebujú záchranu.