XVII. storočie bolo v doline bohaté na významné udalosti. Za jednu z prvých iste treba označiť postavenie kostola v barokovom štýle v Bošáci v r. 1733. Popri skutočnosti, že išlo o duchovne-liturgické centrum treba povedať, že to bola najvýznamnejšia a najväčšia stavba v Bošáci a je ňou dodnes. Nový kostol nahradil drevený kostolík, o ktorom písomné záznamy hovoria, že už v r. 1691 bo! v rozvalinách. Kedy bol postavený pôvodný drevený kostolík, nebolo možné v dostupných prameňoch zistiť. Pred začiatkom výstavby kostola jestvovali dve skupiny prívržencov umiestnenia chrámu. Jedna považovala za správne miesto , na ktorom stojí dodnes, druhá ho chcela mať na pozemku , kde dnes stojí kríž (zhruba na prvom vrchole stúpania cesty, ktorá vedie z Bošáce do Dolného Sŕnia).Nemožno poprieť, že z hľadiska stratégie pasívnej ochrany sa zdá byť poloha "Pri kríži" vhodnejšia. Základný kameň vysvätili v r. 1729. Stavba kostola Nanebovzatia je pozdno baroková, s prvkami klasicizmu. Pôvodný hlavný oltár maľoval nitriansky maliar Pauer. Po jeho stranách boli pôvodne štyri sochy svätcov. V roku 1791 boli z neznámych príčin odstránené. Zvony do kostola dali zhotoviť až v r. 1737. Tri najväčšie (spolu boli štyri) stihol osud ako prevažnú časť zvonov počas prvej svetovej vojny - boli zhabané a preliate na kanóny. Stropné maľby v kostole zhotovil v r. 1906 spišsko-novomeský maliar Jozef Hanula. V čase výstavby kostola Nanebovzatia sa pri kostole fara ani nebudovala, pretože bolo zrejmé, že presun z Haluzíc cirkevné úrady neodsúhlasia. V roku 1775, keď' bol potvrdený súhlas biskupského úradu s premiestnením fary, sa začala budovať fara s príslušenstvom. V roku 1778 faru úradne premiestnili do Bošáce.