Leží v doline rieky Váh v západnej päte Považského Inovca, 8 km severovýchodne od Nového Mesta nad Váhom. Archeologické nálezy z lužickej kultúry z mladšej dobý bronzovej. Prvápísomná zmienka o obci pod menom Blundix pochádza z roku 1208. Podľa listiny Belu IV. r. 1258 sa stal Beckov kráľovským mestom. V rokoch 1691 až 1950 tu bol františkánsky kláštor. V obci bola teheľňa a v 19. st. 5 páleníc. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom dobytka, ovocinárstvom a vinohradníctvom. Prekvitali tu i remeselníctva, najmä súkenníctvo. Koncom 19. storočia ustrnul vývoj mestečka. Dnes má Beckov 1376 obyvateľov a katastrálny výmer 2863 ha.

   Hrad ako starý spomína už Anonymova kronika z 12.storočia. Potvrdil to aj archeologická výskum, podľa ktorého najstaršie osídlenie hradného brala pochádza z prelomu letopočtu. Vápencový útes nad brodom Váhu na pomedzí Trenčianskej a Nitrianskej župy mal značný strategický význam, a preto tu v 13. storočí postavili kamenný hrad. Skladal sa zo štvorbokej veže s ochranným múrom, ku ktorej pripojili hradný dvojposchodový palác.V čase rozmachu moci Matúša Čáka Trenčianskeho patril Beckov pod jeho moc. V druhej polovici 14. storočia sa na Beckove zjavujú Štiborovci, pôvodom z Poľska, ktorí predstavovali v tom čase jeden z najmocnejších rodov Uhorska. Za ich vlády prežil hrad, z ktorého urobili stredisko svojich rozsiahlych majetkov, svoj najväčší rozmach. Na prelome 14. a 15. storočia pristúpili k jeho honosnej prestavbe, pri ktorej zvýšili hradné veže a postavili horný gotický palác s rytierskou sieňou a kaplnkou. V polovici 16. storočia hrad v dôsledku tureckého nebezpečenstva opevňovali. Vtedy postavili v dolnom nádvorí delovú vežu a zvýšili obvodové múry hradu. V tom čase bol hrad už vo vlastnícve rodiny Bánffyovcov. Po ich vymretí v roku 1646 si hrad a panstvo rozdelili ich nástupcovia. Tí sa však už tak nestarali o jeho údržbu a opravy a hrad začal pomaly chátrať. Požiar, ktorý vypukol na hrade roku 1727, zničil väčšinu budov a od tej doby je opustený.

  V stredoveku pod hradom existovali dve obce , ktoré možno rozoznať na pôdoryse obce. Polohu staršej charakterizuje farský kostol. Prvá písomná zmienka o fare je z roku 1332. Mladšia osada ležala priamo pod hradom. Jej rozkvet začal , keď vojvoda Ctibor získal hrad v roku 1338.V minulosti tu chceli vybudovať trhové centrum o čom svedčí zachované mestské opevnenie a trhové námestie. Druhou najstaršou stavbou je budova župného sirotinca. Stavebný vývoj beckovského podhradia je zo 17 st., keď sa v Beckove usadzovali šľachtické rodiny. Šľachta si stavala jednoduché kúrie. Jednou z najznámejších bola kúria Mednyanských. Kúria je jednoduchý typ obydlia zemanov, stavaná po roku 1600.V 19.storočí ešte existovali 9-11 kúrií. V ostatnej časti Beckova prevláda typ voľnej zástavby bývania.

   Rímskokatolícky farský kostol sv. Štefana kráľa bol postavený na mieste staršieho objektu. V kostole sa zachovala pôvodná kamenná dlažba .Na bočnom oltári Panny Márie je umiestnená socha Madony z konca 15. storočia. K vzácnym liturgickým predmetom patria kalichy zo 17. a 18. storočia. Kláštor františkánov a kostol sv. Jozefa Pestúna bol postavený v rokoch 1690 - 1692 na staršom základe. Interiérové zariadenie je barokové a rokokové. Hlavný oltár pochádza z konca 17. storočia a organ z 18. storočia.

   Evanjelický kostol cirkvi augsburgského vyznania bol postavený v rokoch 1791 - 1792 neskôr bol upravovaný a rozšírený v roku 1945. Jednopriestorová stavba má novodobé zariadenie.

   Mestské opevnenie bolo vybudované po udelený trnavského mestského práva. Mestské hradby sú pomerne vysoké a mohutné. Pôvodná výška je zachovaná dodnes. Hradby mali štrbinové strieľne. Opevnenie malo aj múr a strieľne. Vstup do mesta bol umožňovaný zo severu a z východu dvoma bránami. Na severnej a juhozápadnej strane stáli dve kamenné veže. Toto opevnenie sa považuje za typ gotickej formy mestského pevnostného staviteľstva.

   Pešia turistika - množstvo prírodných krás v bezprostrednej blízkosti umožňujú spoznať 3 vyznačkované náučné chodníky. Vychádzajú z ústrednej orientácie na námestí. Najkratší, červeno značkovaný umožňuje v dĺžke 800 metrov obísť hradné bralo a obzrieť si hrad zo všetkých svetových strán. Stredný náučný chodník Sychrov má dĺžku 4300 metrov. Je žltý, najpríťažlivejší v apríli až júni, keď tu kvitne hlaváčik jarný. Tretí chodník Lipky - Beckovské Skalice je červeno značení a má dĺžku 5500 metrov. Z Beckova ide žlto značkovaný chodník popri Váhu, po ňom dorazíme za hodinku do campu na Zelenej vode. Z obce vychádza i zeleno značený chodník do Považského Inovca. Po ňom prídeme za 3 a 1/2 hod do Selca a za 5 a 3/4 hod na hlavný hrebeň pod vrcholom Inovca. Obe spomínané značky sú súčasťou medzinárodnej trasy E-8. Z Beckova možno ešte prejsť po modrej značke za 1 a 1/2 hod do Kálnice.

  Cykloturistika - Vážska cyklomagistrála.