Ak šťastie svoju sviecu zhasne

Ak šťastie svoju sviecu zhasne,
nepýtaj sa, prečo vlastne.
Len ticho na dne lež,
prídem si tam ľahnúť tiež.

Svet nie je len čierno-biely,
skús sa skryť vo vlastnom tieni.
Ukáž, na čo ešte silu máš,
pochop, tento boj už nezvládaš.

A tak zapáľ suchú vodu,
pod nohami strácaj pôdu.
Dávaj mojim slovám zmysel,
keby život len na vlásku visel.

Ak šťastie svoju sviecu zhasne,
nepýtaj sa prečo vlastne.
Len ticho na dne lež,
prídem si tam ľahnúť tiež.

Hada vyzleč z mojej kože,
nabrús svoje tupé nože.
Chystaj sa na krutý boj,
alebo ustúp a ďalej v tieni stoj..

Aj keď nás to veľmi bolí,
každý vlastnú cestu volí.
Každý hrabe len pre seba,
v krutom boji na smrť zabúda.

Žmurko, 1.D

Samotárka
Tu teraz sedíš, sedíš len sama,
ako čierne na bielom, ako vrana.
Mysľou sa ti ženú rôzne myšlienky,
čo bude ďalej a samé spomienky.

Spomínaš, ako to bolo pred rokmi,
keď rodinu si mala ako my.
A s priateľmi sa zabávala,
keby si aspoň jedného teraz mala.

Ale život s tebou strašne vybabral,
všetko, čo si mala, všetko ti zobral.
Stále čakáš, kto sa za tebou otočí,
bez úspechu, tvoje slzy tečú z očí.

Chceš stále pri sebe niekoho mať,
kto by sa dokázal o teba postarať.
Ale osud po svojom to zariadil,
každý jeden blízky ťa zradil.

Zostáva ti len život ďalej žiť,
s tým, že si sama sa zmieriť.
Hodiny bijú a život uteká,
samotou sa stáva pravda odveká.

Samoty smútok zatracuje smiech,
iných sa to netýka, hovoria len nech.
Ale nádej zo srdca jej nikdy neujde,
pokiaľ do smrti šťastie svoje nenájde...

Matej Surman, 4.F