Moi, moi!!!

S týmto pozdravom sme na vlakovej stanici v Zábřehu na Morave rozlúčili s našimi fínskymi priateľmi. Nielen vďaka nim, ale aj zásluhou Čechov a Nemcov sme v Šumperku prežili nezabudnuteľných 6 dní.
Keď sme sa po strastiplnej 7-hodinovej ceste ocitli na šumperskej pôde, naše pocity boli rôzne. Únava, nervozita aj rozhorčenie z miestnych „houmlesákov“ pominulo cestou na internát, kde sme mali byť ubytované. Všimli sme si totiž, že Šumperk je mesto, ktoré zaujme na prvý pohľad. Staré budovy, krásne parky a na uliciach vždy usmiati ľudia .
Po príchode na internát sme sa zoznámili s našimi „kolega-mi“ z Fínska a Nemecka. Spo-čiatku sme toho spolu veľa nenahovorili, keďže naša angličtina nie je práve naj-lepšia. Po večeri sme sa však s našimi novými nemeckými kamarátkami vybrali na obhliadku mesta. Po chvíli sme to vzdali – únava spravila svoje…
Na druhý deň sme zavítali do našej partnerskej školy, po ktorej nás sprevádzali miestni študenti. S nimi sme sa stretli aj na večernom koncerte, ktorý pre nás usporiadalo vedenie mesta. A keď nás po skončení pozvali do „jednoho místního podniku“… No uznajte – také niečo sme predsa nemohli len tak odmietnuť.Ani sme sa nestihli poriadne aklimatizovať a už tu bol deň D – prezentácia Slovenska, nášho mesta, školy, a samozrejme cvičných firiem. Po prvých vetách z nás spadla tréma a veselo sme sa rozhovorili (dokonca po anglicky). Po obede nás naši hostitelia zaviedli na miestnu radnicu, kde sme sa stretli so šumperským primátorom. Z radničnej veže bol krásny vý-hľad na celé Jeseníky. Z radnice sme sa vybrali obzerať miestne pamiatky – kostoly, staré budovy, sochy.
návštevu a obdržali certifikáty. Potom nás „kluci“ zobrali na výlet na rozhľadňu. Po pri-bližne hodinovej ceste lesom a stúpaní po strmých kopcoch sme zistili, že rozhľadňa je zatvorená a my sme sa museli vrátiť naspäť.
Aby sme neobišli naprázdno, urobili sme si aspoň zopár fotiek.
Aj keď naša únava z nepodareného výletu nebola práve najmenšia, nemohlo nám to zabrániť v našom podrobne naplánovanom nákupe darčekov a suvenírov.
V predposledný deň nášho výletu sme navštívili hrad Bouzov, kde sa nakrúcali mnohé známe české rozprávky.
Hneď pri vchode na nás zo starého obrazu hľadela biela pani, na ktorú vraj keď sa usmejeme, budeme mať celý rok šťastie (snáď to bude fungovať).
Hrad aj okolitý park boli skutočne krásne.
Po obede, ktorý sme absolvovali v jednej maličkej reštaurácii, nás čakala ďalšia exkurzia – tentokrát do Ručnej papierne vo Veľkých Losinách. Odniesli sme si odtiaľ nielen vedomosti o výrobe papiera, ale aj množstvo suvenírov.
Večer sme absolvovali rozlúčkový „žúr“, opäť v šumperskej bowlingovej herni.
V deň odchodu poniektoré z nás len ťažko zakrývali smútok. Napriek vzniknutej „rečovej bariére“ sa z nás stala skvelá partia. Avšak vymenili sme si telefónne čísla a e-mailové adresy. Sľúbili sme si, že v lete absolvujeme nejakú super akciu, tentokrát na Slovensku.

Petra Slimáková, 3. C