pokračovanie z predchádzajúceho čísla

Ďalší pokus o výstavbu tunela popod kanál La Manche prišiel v 70. rokoch minulého storočia, ale jeho naplneniu zabránila ropná kríza. O desaťročie neskôr sa politický aj komerčný záujem o tento projekt znovu oživil. Vlády oboch krajín vtedy vypísali konkurz a architekti predložili široké spektrum návrhov na pevné spojenie, z ktorých sa nakoniec vy-brali štyri najlepšie.

Návrh Euroroute obsahoval plány na výstavbu samostatných podmorských tunelov pre železničnú a cestnú dopravu. Vtedajšia britská premiérka Margaret Thatcherová uprednostňovala cestné spojenie, ale nakoniec sa vybral projekt, ktorý ako jediný rátal len so železnicou.

Návrh, ktorý rátal s výstavbou dvojitej železničnej trate, bol napokon vybraný s ohľadom na bezpečnosť, odskúšanú technológiu a finančný faktor – aj keď konečné náklady, 10 miliárd libier, boli nakoniec dvakrát vyššie než pôvodný odhad.

Konštruktérsky a staviteľský úspech však zatienili problémy, s ktorými sa musela od začiatku boriť spoločnosť Eurotunnel spravujúca autovlak Le Shuttle.
Obrovské dlhy, ktoré mala spoločnosť splatiť, boli v spojení s tým, že tunely boli používané oveľa menej, než sa predpokladalo, problémy ešte zhoršili. A prispelo k nim aj prílišné riskovanie manažmentu spoločnosti.

Nedávno rozhorčení podieľnici spôsobili prevrat vo vedení spoločnosti Eurotunnel – vynútili si výmenu na poste predsedu predstavenstva a výkonného riaditeľa. Na druhej strane spoločnosť, ktorá prevádzkuje rýchlovlak Eurostar, je finančne vo veľmi dobrom stave.

Odhliadnuc od každodenných finančných problémov, stále sa pracuje na plánoch na zdokonalenie tunela a jeho infraštruktúry.