Keby mohli steny našej školy rozprávať,
keby sme mohli v čase cestovať.
Keby škola písala denník,
neexistoval by naň žiaden cenník.

Šesťdesiatročný človek má toľko zážitkov...
...toľko skúseností, rád a príbehov.
Koľko ich musí mať naša škola...
viac než kabátov má pivničná moľa.
foto archív školy

Ale nie, teraz vážne,
prehrajme si staršie platne:
Stíšený smiech z truhlice spomienok
lieta školou ako zabudnutý vánok.

Neisté otázky od študentov:
Koľko to má mať voltov?
Radostné výkriky,
čo siahajú do Ameriky...

Úsmev, hnev, aj pochvala,
klesajúca i stúpajúca nálada
u profesorov vládne
a ich pomoc vždy každý nájde.

Toto všetko znie stíšene,
kráča si to po škole
ako čierno-biela fotka,
po kútoch sa motká.

Motá sa minulosť,
nemá na ňu nikto zlosť.
Je taká krásna ako ,,dneska“,
a to nájdeme na spsnmnv.sk.