Bol som na internete a našiel som konečne nejaké informácie o škole, do ktorej som chodil pred "pár" rokmi. Končil som niekedy v r. 1985. Som na americkom kontinente už zopár rokov. Žijem v GTA, čo je pomenovanie Great Toronto Area, to znamená asi niečo ako „Veľké Toronto“. Pracujem na inžinierskej pozícii vo firme RIM. Možno poznáte BlackBerry telefóny, tak to je ono. Pracujem na návrhu hlavných databázových serverov. Ale dosť bolo chválenia. Som ženatý, mám manželku zo Slovenska. Máme tri deti, syn je už 19-ročný, dcéry majú 15 a 12 rokov. Syn je veľmi zbláznený do programovania a karate. Má už čierny pás a obe dcéry majú hnedý pás. Mám tu dom na predmestí (nechcem ani myslieť na sťahovanie sa do centra). Do práce mám 15 minút autom. Anglicky sa mi už aj sníva a neviete si predstaviť, ako dlho mi trvá napísať tento e-mail s čo najmenším počtom grama-tických chýb. Viete, že ja som mal vždy problémy s jazykmi, ale v reálnom svete sa mi zdá, že to so mnou nie je až tak zlé. Moje deti so mnou už hovoria prakticky iba anglicky, aj keď sa ich vše-mocne snažím naučiť perfektne po slovensky.
Každý rok, čo som tu, mám nejaký kontakt zo Slovenska, chodím na Slovensko raz za tri roky, naposledy som tam bol v septembri. Za pár týždňov príde zase k nám môj švagor.
Teraz som si spomenul na moment, keď sme dali naše tablo do výkladu a rozbili sme na zemi pred ním fľašu od šampanského... Mám veľkú hromadu krásnych spomienok na SPŠS (nevadí, že sa teraz volá inak, pre mňa bude vždy iba SPŠS), na hornom poschodí vláčikové modely, PMD-čka, ktoré sme mohli pozorovať iba spoza špagátov ako v múzeu, profesorka Zehetnerová (dúfam, že som napísal jej meno correctly), profesor Padač, profesorka Wernerová - moja obľúbená profesorka, aj keď sa to nedalo vidieť na mojich výsledkoch, vždy mi povedala na rovinu, že je to so mnou zlé. Je tam omnoho viac ľudí, na ktorých si spomínam...
Musím sa priznať, že profesionálne som nikdy nevyužil svoje znalosti nakresliť formu na odlievanie hriadeľa (hahaha) a nikto odo mňa nechcel vymenovať Hviezdoslavovu lyriku (čo bola moja maturitná otázka), ale moje štúdium mi dalo oveľa väčší základ, ako som si myslel. Je to schopnosť učiť sa ďalej. Ja sa musím učiť každý deň, celý život. Keď sa nebudem učiť, niekto druhý sa bude a ja zostanem vzadu stratený. To je život.

Majte sa pekne. Dúfam, že som vás naladil na optimistické myšlienky.

Have a nice day
MF