Akú VŠ a aké zameranie ste skončili?
Na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave som vyštudoval sociálnu prácu. Takže som pôvodom sociálny pracovník. Na svojej alma mater sa k tomu pridala pedagogika. Neskôr som si pod hlavičkou Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre dokončil informatiku.

Prečo práve toto povolanie (zameranie)?
Pochádzam z učiteľskej rodiny. Cestu učiteľa som mal tým pádom zrejme predurčenú. Od malička som sa stretával s výhodami aj nevýhodami tohto povolania. Aj keď okľukou, ale nakoniec som sa ním aj stal. Vďaka bohu, alebo bohužiaľ? Na túto otázku si stále ešte neviem plnohodnotne odpovedať.

Učili ste už predtým na nejakej strednej škole?
Áno.

Koľko rokov a kde?
Moje učiteľské začiatky siahajú niekam do 90-tych rokov minulého storočia, kedy som začal na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Starej Turej vyučovať nemčinu. Potom som sa dostal na Stredné odborné učilište železničné do Trenčína. Tento školský rok je môj ôsmy.

Čo vás priviedlo na našu školu?
Čakáme prírastok do rodiny. Z toho dôvodu bola nevyhnutnosť, aby som sa konečne „stiahol“ do Nového Mesta nad Váhom. Každodenné dochádzanie do Trenčína už neprichádzalo do úvahy. Mal som viacero ponúk. Rozhodol som sa nakoniec pre SOŠ (hlavne pre rozsah informatiky, ktorá sa tu učí). Dúfam, že to bolo rozhodnutie správne.
Ste spokojný s terajším učiteľským kolektívom?
Zrejme to budú čítať aj moji kolegovia, takže žiadna iná odpoveď ako kladná neprichádza do úvahy. Ale nie. Zatiaľ som tu krátko na nejaké hlbšie hodnotenia, ale prvé dojmy sú vcelku pozitívne.

Čo hovoríte na žiakov?
Ak môžem hovoriť vo všeobecnosti, tak nejaké badateľné rozdiely medzi školami som nezaznamenal. V súčasnosti už nie je rozdiel medzi žiakom gymnázia, priemyslovky a učilišťa (ak si požičiam doterajšiu terminológiu rozdelenia škôl). „Materiál“, s ktorým musia učitelia pracovať, je všade rovnaký. Všade sa nájdu dobrí, aj horší žiaci.

Vaše hobby?
Okrem počítačov? Milujem Vysoké Tatry, kam chodím s rodinou minimálne desaťkrát do roka, takže turistika. V letných mesiacoch ma môže-te stretnúť skoro každý deň niekde v horách na bicykli. A v zime sú to jednoznačne lyže.

Čo čakáte ešte od života?
Z krátkodobého hľadiska sa neviem dočkať príchodu ďalšieho potomka. Môžem prezradiť, že čakáme dievčatko. Zo strednodobého hľadiska sa musím prinútiť konečne si dokončiť doktorát. A z dlhodobého hľadiska? Keďže bývame v paneláku a moja rodina sa pomaly rozrastá, so ženou sme začali rozmýšľať o presťahovaní sa do rodinného domu. Ale to je fakt hudba budúcnosti.

Za rozhovor vám veľmi pekne ďakujem a prajem veľa úspechov na našej škole.

Eva Adámková a Lenka Kopuncová, 4.C