K tomuto časopisu som sa dostala ako slepé kura k zrnu, no veľmi rýchlo si ma získal. Doteraz neviem čím. Či to bolo tou skvelou atmosférou na „poradách“ u pani zástupkyne, či fajn kolektívom redaktoriek, alebo veľkým priestorom na svoje nápady, ktorý nám bol poskytnutý.
Naša tvorivosť mala dvere otvorené a je len na každej z nás, ako cez ne prejde. Som rada, že som sa nezľakla a spravila prvý krok vpred. Vďaka tomuto časopisu som sa dostala do redakcie mesačníka, kde sa pomaly udomácňujem. Všetky nadobudnuté rady zo slovenského jazyka, ale aj zo Štúrovho pera premieňam na výsledky práce. Je krásne, ak človek môže robiť, čo ho baví. Aj keď to vo svojich detských snoch nemal...
Čas sa zastaviť nedá, a tak sa s vami v tomto čísle lúčim. No len ako šéfredaktorka. Verím, že priateľstvá sa nekončia a ja sa budem môcť kedykoľvek vrátiť na príjemné štebotanie.

Iva Struhárová 4.C