Škola stojí, škola veľká,
meno jej je priemyslovka.
Mladá, pekná, milá Vierka,
prvej „cé“ je učiteľka.
Či už sneží a či prší, Styková
má pokoj v duši.

Strojarina ťažká veda, pre nás baby „hrúza“ teda.
Ujo Lipták nám pomáha,
všejilak sa namáha.
Ako robí džem a labky medvedie,
veľmi rád nám predvedie.
Prirovná to k železu,
no nás za chvíľu na „psychinu“ odvezú.

Telocvik je namáhavý.
Kňažková sa na nás valí,
nesie cimbál, švihadlo...
Čo ju to len napadlo?
Bazén veľký ako svet,
zaplávajme si v ňom hneď!
Svalovica je už istá, „omluvenka“ sa už chystá.

To je koniec našej básne,
majte sa však pekne, krásne,
poďakujme triednej Vierke,
pretože má srdce veľké.

M-V-D, 1.C