Rozprávka

Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno kráľovstvo, kde vládol prísny kráľ Karol, ktorý nepoznal zľutovanie so svojimi poddanými. Zvlášť 29 služobníkov z druhého okrsku časti D mu pilo krv pekne po dúškoch. Preto si jedného dňa povedal, že na nich nasadí svoju tajnú agentku Katku, ktorú vystrojil bičom, cukrom a rozvrhom ich činností.
Miesto, kde sa táto banda mohla nachádzať, bolo v tajnom laboratóriu na prvom poschodí hradu, kde sa snažili zostrojiť perpetuum mobile pod dohľadom zbrojnoša Stanislava, ktorý im často hovorieval: „ Pískni, ptáku, lebo Ťa zabijem železným banánem!”
Po príchode na miesto činu agentka Katka zistila, že skupina neposlušných poddaných je preč! Neboli ďaleko, ešte cítila ich „vôňu po telesnej rozcvičke” -škoda, že nie psychickej - ktorú im dal dvorný tréner Jarko so slovami: „Vzhľadom na vaše vzdelanie a vek si dáte 200 drepov.”
Vedela, že na druhom poschodí ich určite nájde. A naozaj. Časť z nich práve debatovala s dvorným radcom Lalom: „Panáčikovia, berte život s radosťou a ja vám ho s radosťou zoberiem tiež,” ozývalo sa z temnej komory.
Keď sa spýtala, kde sú ostatní, ozvalo sa :„Mali okno a prepadli z matiky.” A kam preboha? Predstava, že padali z okna dvornej dámy Jarmily z tretieho poschodia, bola hrozivá. Našla ich všetkých v suteréne. Celí doráňaní práve hľadali fajku mieru, ktorú chceli nechať kolovať vo svojom kruhu a aspoň tak si zlepšiť náladu. Spozorneli, keď zbadali agentku Katku a fajku schovali. Vyzerala podozrivo. V ruke bič a prísny pohľad neveštil nič dobrého. Vyzerala ako Xantipa, o ktorej im pri vatre rozprávala ľudová rozprávačka Vierka, dokonca v dvoch svetových jazykoch - po slovensky a anglicky.
Zrazu sa ozvalo: „Kommt mit!“ Nerozumeli ani slovo, ale vytušili, že majú ísť za ňou.
(Nalákala ich na cukor ako ježibaba v rozprávke o perníkovej chalúpke.)
Ale to nemali robiť! Zavrela ich v cele číslo 103 a odsúdila na trest odňatia slobody na 4 roky.

2.D

Touto rozprávkou súťažila 2.D v súťaži o Najšikovnejšiu triedu