Kráčam a zanechávam jemné stopy v zelenej tráve,
Zalievam svoju dušu farebnými myšlienkami na teba.
Len vietor vo vlasoch šepká mi potichu práve,
Že ty si jeden z tých, ktorého poslali mi z neba.

Na mieste, kde sa dúha začína, prestáva biť moje srdce,
Po prvé dotkli sme sa tam svojich rúk nesmelo.
Tvoje oči svietili ako dve plápolajúce sviece,
Mne pri tej spomienke: teraz zachveje sa celé telo...

Si kráľom mojich snov, žiariš jasnejšie ako ktorékoľvek hviezdy.
Keď meteory pretínajú perleťový závoj neba,
Vtedy maličké želanie vychádza z mojich pier navždy:
Byť tvojím životom, tvojou du-šou, tvojou láskou-
Ľúbiť len teba.

Vychádza nedočkavé slnko spoza krásnych hôr,
Ja stojím uprostred lúky plnej kvetov.
Sľubujem si, že dnes cestu snov zdolávať pôjdem skôr
A tam spolu znova budeme spoznávať krásy miliónov svetov...

Ivana Struhárová, 3.C